Apoštol kladie základ pre trvalé dielo

Vyučovanie o piatich daroch služobnosti nie je iba pre teoretikov. Je veľmi dôležité, aby ho pochopil každý jeden člen kresťanskej cirkvi. Ak v hĺbke svojho srdca neprijmeš to povolanie, ktoré dal Ježiš svojej cirkvi, vždy budeš zápasiť s pocitom frustrácie.
Už od samého zrodu Cirkvi Slovo života k nám prichádzali ľudia s úmyslom zmeniť naše povolanie. Do cirkvi sa snažili vniesť množstvo nových vecí, ale pokiaľ viem, všetky ich úsilia boli márne! Ani ty, ani ja sa nemôžeme snažiť zmeniť Božiu víziu na základe našich osobných túžob alebo názorov na Božie povolanie. Možno v tvojom zbore existujú isté veci, ktoré sa ti nepáčia a máš dojem, že niečo by sa malo robiť inak. Ale pritom nevieš, čo sa nachádza na ďalšom úseku cesty, na tej druhej strane hory. Možno tam na teba číha nejaký veľký lev. Na tejto strane hory môže Boh práve robiť niečo, čo ťa pripraví na stretnutie s týmto levom, ktorý tam číha, aby na teba zaútočil. Avšak tebe sa to, čo Boh robí, nepáči: „Prečo to robíme?“ Pretože je to presne to, čo budeme potrebovať na druhej strane hory! Boh to vie, ale my ľudia nie!
Ľudstvo je najneznalejšie zo všetkých tvorov! Často ani len nemáme poňatie o tom, aké sú Božie zámery, ale napriek tomu máme o tom nespočetné množstvo myšlienok a úvah. Ak máme mať, ako Telo Kristovo a jednotlivé kresťanské zbory, nejakú budúcnosť, musíme brať Božie povolanie a jeho slová vážne. Budúcnosť spočíva v povolaní a pomazaní Cirkvi.
Jedným zo spôsobov, ako Boh rozvíja povolania, je ustanovenie piatich darov služobnosti. Každý z týchto darov služobnosti je odlišný a každý má iný účel. Tesár nerobí to isté čo inštalatér a ten zas nerobí to isté čo elektrikár – každý má inú pracovnú náplň a ich práca sa nedá porovnávať. Ak chceš postaviť garáž alebo dom, potrebuješ každého z nich. Avšak je v tvojom najlepšom záujme vedieť, kedy má ktorý prísť! Ak požiadaš elektrikára, aby prišiel ako prvý a zapojil elektrinu, v tom prípade sa tam budeš musieť postaviť a v rukách držať všetky káble, pretože ešte neboli vybudované múry. Z tej zbytočnej extra práce by ste boli obidvaja, ty aj elektrikár, nesmierne frustrovaní. Múry majú stáť na svojom mieste ešte predtým, ako je nainštalované elektrické vedenie. Ale predovšetkým v prvom rade musia byť položené základy!
Podobne aj každý jeden z piatich darov služobnosti má špecifickú úlohu v procese budovania cirkvi. Apoštol kladie základy. Už si sa stretol s ľuďmi, ktorí kladú základy? Sú tak trochu zvláštni. Neprídu v obleku a kravate, ale v montérkach. Môžeš si o nich myslieť, čo len chceš, ale jediné, na čom skutočne záleží je, že základy kladú poriadne. Odviedli poctivú prácu, alebo iba, skôr ako odišli domov, porozhadzovali tu a tam trochu cementu?
Služobníci piatich darov služobnosti sú robotníci, nie skupinka namyslených slečiniek. Ak žijú iba pre seba, prorokujú a modlia sa iba jeden za druhého, skončia tak, že budú „odrezaní od sveta“ a úplne mimo Božej vôle! Takejto uzavretej skupinke chýba poriadok, duchovne stagnuje a v živote sa nikam nedostane. Ale ak sa dary služobnosti rozvinú na poliach s úrodou, stanú sa skutočným požehnaním!
Cirkev je založená na základoch, ktoré položili apoštoli a proroci
Dalo by sa povedať, že od začiatku 20. storočia je zjavenie týkajúce sa piatich darov služobnosti väčšie než kedykoľvek predtým. Začali sme viac rozumieť tomu, čo v skutočnosti znamená byť pastorom, ako pracuje evanjelista a čo robí učiteľ. Ale predsa sú tu ešte dva špeciálne dary služobnosti, ktorým potrebujeme lepšie porozumieť, aby Boh mohol v posledných časoch rozvinúť silné miestne cirkvi. Na celom svete prebieha o tieto dva dary urputný boj. Diabol nenávidí silné cirkevné zbory. Rozhodol sa ich poraziť, zničiť a urobiť ich pasívnymi a neefektívnymi. V mene Ježiš však prehlasujeme, že sa mu to nepodarí! Celkom sa ale uspokojí aj s tým, ak sa mu podarí odstrániť tie dary, ktoré rozvíjajú a budujú silné miestne cirkvi. Tými darmi, ktoré sa na tom podieľajú viac než ktorékoľvek iné, sú apoštoli a proroci.
Apoštol a prorok sú ako tí, ktorí razia cestu. Podľa Efežanom 2:20 je Cirkev postavená na základoch, ktoré oni kladú. Ak sa im nepodarí položiť pevné základy, cirkev stratí smerovanie, silu, pomazanie a duchovné porozumenie. Taká cirkev síce môže mať nádherné zhromaždenia, zaujímavé konferencie a fantastické kampane, ale potom ako kazatelia odídu a davy ľudí sa stratia, v nej nezostáva žiadna sila. Keď sa na ňu lepšie pozrieš, uvidíš, že je to malý, unavený, spotený a zmätený zbor, ktorý v skutočnosti ani nevie, čo by mal vlastne robiť.
Apoštol a prorok, ale predovšetkým apoštol, odovzdávajú miestnej cirkvi silu a každodenne jej pomáhajú rásť. Cirkevné zbory nie sú vybudované na konferenciách, kampaniach a seminároch. Sú budované vytrvalou prácou obyčajných ľudí, ktorí neustále rastú do zrelosti. V biblickom ponímaní zrelosť znamená zväčšenú silu a stabilitu. Služba apoštola je nenahraditeľná práve preto, že túto zrelosť pôsobí a Biblia o tom uvádza mnoho príkladov.
Služba apoštola – bežná a veľmi rozšírená
Určite poznáš dvanástich apoštolov, o ktorých sa píše v Biblii. Ale máme apoštolov aj dnes? Niekto by povedal: „Nie.“ Ale ak v dnešnej dobe máme prorokov, evanjelistov, pastorov a učiteľov, musia tiež existovať aj apoštoli. Prečo? Pretože sám Ježiš dal Cirkvi týchto päť darov. Dokiaľ bude Cirkev na zemi – to znamená až do času, keď sa Ježiš po ňu vráti – tieto dary tu zostanú. Všetkých päť!
A zotrvávali v učení apoštolov a v spoločnom bratskom obcovaní a pri lámaní chleba a na modlitbách (Sk 2:42).
Tu vidíme, ako dvanásti apoštoli spolupracovali pri kladení základov úplne prvej cirkvi, cirkvi v Jeruzaleme. „Ale oni boli výnimoční,“ povieš si. Áno, boli. Kniha Skutkov apoštolov 1:21-22 hovorí o tom, ako prostredníctvom losov hľadali náhradu za Judáša, ktorý sa obesil.
Musí teda jeden z týchto mužov, ktorí sa s nami schádzali po celý čas, v ktorom Pán Ježiš vchádzal a vychádzal, žil a obcoval medzi nami, počnúc od krstu Jánovho až do dňa, v ktorom bol vzatý od nás hore do neba, byť s nami svedkom jeho zmŕtvychvstania (Sk 1:21-22).
Pôvodných dvanásť apoštolov bolo výnimočných preto, lebo chodili s Ježišom od času, keď bol pokrstený Jánom Krstiteľom, až do dňa, keď vstal z mŕtvych. Naviac boli očitými svedkami toho, čo Ježiš robil alebo hovoril. Niektorí z týchto dvanástich apoštolov zaznamenali svoje svedectvá, ktoré dnes nachádzame v Novom Zákone. Taktiež boli výnimoční preto, že prijali a odovzdali zjavenie, raz a navždy. Ale napriek tomu všetkému Biblia nehovorí, že by boli jedinými apoštolmi!
Najvýznamnejším apoštolom, okrem Petra, bol Pavol. Nepatril medzi pôvodných dvanástich, a práve preto musel neustále obhajovať svoje apoštolstvo pred tými, ktorí o ňom pochybovali. Najzávažnejšie útoky, ktorým musel Pavol čeliť, boli pokusy o zdiskreditovanie Božieho povolania, ktoré bolo na jeho živote.
Už sme poznamenali, že Pavol nepatril medzi pôvodných dvanásť apoštolov. To isté platí aj o Barnabášovi, ale Biblia ho aj tak nazýva apoštolom.
Ale keď to počuli apoštoli, Barnabáš a Pavel, roztrhli svoje rúcha, vybehli medzi zástup, kričali a vraveli: Mužovia, čo to robíte? Aj my sme ľudia, ktorí trpíme podobné neresti ako vy, … (Sk 14:14-15).
Verš 14 hovorí apoštoli. Nehovorí apoštol Pavol a jeho spolupracovník Barnabáš, hovorí apoštoli. V liste Galaťanom 1:19 sa aj o Jakubovi, bratovi Pánovom, píše ako o jednom z apoštolov. V prvom liste Tesaloničanom Pavol píše o apoštolskej službe Silvána a Timotea a taktiež spomína Epafrodita v liste Filipänom. Existujú aj ďalšie početné príklady.
Takto nám Nový Zákon identifikuje viacerých apoštolov, ako len pôvodných dvanástich. Z toho jasne vyplýva, že boli ľudia, ktorí pôsobili ako apoštoli ešte za života pôvodných dvanástich, aj keď sa medzi nich nepočítali! Apoštolská služba preto musela byť v cirkvi bežná a veľmi rozšírená.
Apoštolská služba má dlhodobé účinky
Nevyhnutne sa potrebujeme oslobodiť od stereotypnej predstavy „svätého Pavla“ ako mramorovej sochy, ikony alebo historického obrazu. Musíme uvidieť, čo na ňom bolo v skutočnosti také výnimočné. Pavol bol tým, kto prijal zjavenie o Ježišovom zmŕtvychvstaní a napísal jednu tretinu Nového Zákona. Po Ježišovi zostáva najdôležitejším modelom správania sa pre dnešného kresťana.
Pavol je pre nás príkladom v dvoch oblastiach. Po prvé, ukazuje nám, ako by mal kresťan žiť, predovšetkým však to, že praktický život tých, ktorí slúžia v piatich daroch služobnosti, sa nijako neodlišuje od života ostatných členov zboru. Pavlov každodenný život a viera sú pre nás príkladom.
Po druhé, je príkladom služby apoštola. Demonštruje nám, ako táto služba funguje a aké prináša výsledky. Keď si prečítaš knihu Skutkov apoštolov a epištoly, uvidíš, že Pavol mal veľký vplyv na ranú Cirkev. Všetky dary služobnosti majú isté časové ohraničenie. Hoci služba Jána Krstiteľa trvala iba krátko, predsa bol jej vplyv veľký. Podobne Pavol neovplyvnil iba vlastnú dobu, ale aj všetky ďalšie generácie, vrátane súčasnosti.
Ak si bližšie všimneš apoštolskú službu, zistíš, že vo svojom fungovaní pokračuje dokonca aj potom, čo už apoštol zomrel. Môžeme uviesť množstvo príkladov z histórie, ktorá nám hovorí o ľuďoch, ktorých síce nenazývali apoštolmi, ale nimi naozaj boli. Napríklad Wycliffe bol jednoznačne apoštolom, ako to dokazuje aj miera jeho vplyvu. Hus, Luther, Calvin, Knox a Wesley boli tiež apoštolmi. Dokazujú to ich kázne, dosiahnuté úspechy a ich vysoko hodnotené pôsobenie, ktoré zanechali s trvalým dedičstvom aj dlho po ich smrti. Toto sú niektoré zo znakov apoštola.
Služba apoštola nie je dočasná. Väčšina ľudí, vrátane plytkých kresťanov, myslí a žije iba pre prítomnosť, ale Boh má perspektívu večnosti. Práve s týmto mávame najväčší problém, pretože sme zvyčajne až príliš zaujatí sami sebou, našimi problémami a tým, čo sa deje práve teraz. Chceme byť požehnaní, povzbudení, dobre sa baviť, a to hneď! Boh nemá nič proti tomu, ale má toho oveľa viac. On sa na veci pozerá z oveľa dlhšej perspektívy.
Boh dáva na danú úlohu milosť
Podľa Biblie funguje Božia milosť dvoma spôsobmi. Ten prvý spôsob je, že si prehlásený za „nevinného“ z hriechu skrze milosť Ježiša Krista. Tento rozsudok ťa oslobodzuje od bremena súdu a večného zatratenia. Druhý aspekt Božej milosti môže byť definovaný ako vyzbrojenie silou a schopnosťou.
Biblia často hovorí o chodení v milosti Pánovej. Môžeš si myslieť, že sa to vzťahuje na život v Božom odpustení. Je to pravda, ale zahŕňa to oveľa viac. Znamená to tiež kráčanie v priazni, moci a pomazaní, ktoré sú späté s úlohou, ktorú ti Boh zveril. Milosť ti dáva schopnosť niečo pre Boha dosiahnuť! Na druhej strane, milosť ti nie je daná, aby si robil veci, ktoré robiť nemáš. Ak zídeš zo správnej cesty, začneš pociťovať akúsi ťažobu. Tie drobné veci naviac, ktoré si na seba naložíš sám alebo ti ich pridajú ostatní, ťa vždy zaťažia a odtiahnu preč od „milosti k službe“, ktorú ti Boh dal pre naplnenie jeho povolania. Čím je to povolanie väčšie, tým ti Boh dáva väčšiu milosť!
V podstate je to celkom jednoduché. Obaja, tesár aj chirurg, musia vedieť narábať s pílkou, ale je určitý rozdiel v tom, ako každý z nich tú pílu použije. Existuje iba veľmi málo tesárov, ktorým je dovolené, aby amputovali nohy. Tesár určite vie, čo je to kĺb, ale nevie nič o anestetikách, tkanivách alebo o tom, ako sa má urobiť operačný rez. Aj tesári aj chirurgovia môžu používať píly, ale jeden z nich potrebuje trochu viac inštrukcií pre jeho špecifickú úlohu. Potrebuje mať zvláštnu zručnosť. Na splnenie svojho poslania potrebuje inú úroveň milosti.
Pavol nebol jediným Božím obľúbencom, pretože Božími obľúbencami sme my všetci. Pavol jednoducho prijal potrebnú milosť pre delikátnu úlohu. Prijal zvláštnu milosť, pretože jeho úloha si od neho veľa vyžadovala. Boli chvíle, keď čelil neuveriteľným útokom a volal k Bohu. Druhý list Korinťanom 12:8-9 hovorí, ako ohľadne toho trikrát volal k Bohu a Boh mu odpovedal, že jeho milosť je pre Pavlove potreby dostatočná. Pomazanie pre danú úlohu bolo postačujúce.
Nasleduj nebeský plán!
Podľa milosti Božej, ktorá mi je daná, ako múdry staviteľ položil som základ, a iný stavia naň. Ale každý nech hľadí, ako naň stavia (1Kor 3:10).
Pavol sa tu predstavuje ako zručný a skúsený staviteľ. Pavol sa nikdy nepodceňoval ani o sebe nehovoril, že je bezcenný – síce spasený a omilostený, ale inak úplná nula. Čosi také Pavol nikdy nevyriekol! Ani jeho učenie to nehovorí! Namiesto toho vraví: „Som skúsený staviteľ. Ak je niečo, čo dokážem urobiť – a je to Boh, kto mi na to dáva milosť – je to práve kladenie pevných základov.“
Grécke slovo pre „majster staviteľ“ presnejšie znamená „architekt“. Rozdiel je v tom, že architekt narysuje plány, predlohu. Za Pavlových čias bol architekt oveľa viac zainteresovaný do samotnej stavby, než ako je tomu dnes. Ak niekto postavil stĺp na nesprávnom mieste, architekt na to poukázal a prikázal robotníkom, aby ho presunuli. Stavbári pravdepodobne architekta nemali príliš v láske, pretože bol neustále nespokojný s farebným odtieňom, výškou stropu alebo s umiestnením stĺpov. „Nemôžete niekto dostať tohto chlapíka odtiaľto preč, radi by sme pracovali v kľude a v pokoji!“ Bola to však architektova zodpovednosť zabezpečiť, aby bola práca urobená nie tak, ako si to želali robotníci, ale podľa plánov. Vedel, že stĺp musí byť „presne tam“, inak by sa celá strecha zrútila.
Jedinou myšlienkou robotníkov je, aké otravné by bolo presúvať stĺp o meter vedľa, ale architekt musí myslieť dopredu. Je si vedomý toho, aká je pri stavbe dôležitá presnosť. Práve preto je nutné, aby si aj ty nasledoval plán do najmenších detailov. Všetko musí byť na svojom mieste!
Mojžiš nám slúži ako dobrý príklad takéhoto jednania. Starý Zákon opisuje, ako postavil svätostánok na pustatine podľa vzoru, ktorý mu bol daný. Židom 8:5, preklad NIV, hovorí o tom, že kňazi „slúžili vo svätostánku, ktorý je kópiou a tieňom toho, ktorý je v nebesiach. Ako povedal Boh Mojžišovi, keď mal stavať svätostánok: ‘Hľaď, aby si učinil všetko podľa vzoru, ktorý ti bol ukázaný na vrchu.’“
Toto bolo to zjavenie, ktoré Mojžiš prijal. Ak to porovnáš s Pavlovým životom, vidíš že aj on neustále poukazoval na to, že prijal zjavenie, že videl Ježiša.
Ale vám oznamujem, bratia, že evanjelium, ktoré som ja zvestoval, nie je podľa človeka; lebo som ho ani ja neprijal od človeka ani ma jemu nenaučil človek, ale som ho dostal skrze zjavenie Ježiša Krista (Gal 1:11-12).
Pavol prijal svoje povolanie i posolstvo prostredníctvom zjavenia z neba. Nevymyslel si ich. Pavol strávil dlhý čas na Arabskej púšti skúmajúc Písma a Boh mu zjavoval veci. A čo mu to Boh zjavil? Plán!
Boh prikázal Mojžišovi, aby urobil všetko podľa vzoru, ktorý mu bol daný. Vtedy vlastne architekt prijal plán z neba. Boli to náčrty špeciálnej budovy, konkrétne svätostánku, Božieho chrámu. Neskôr to bol Pavol, kto získal plán Božieho chrámu v Duchu. Celý jeho život bol pohltený zjavením Božieho plánu pre Cirkev: z čoho bude pozostávať, ako sa bude rozvíjať a akým nebezpečenstvám bude čeliť. Nebola mu daná iba nejaká doktrína o uzdravovaní alebo hovorení v jazykoch. Dostal celý obraz, presne tak, ako Mojžiš v Starom Zákone. Mojžiš neprijal zjavenie iba o strieborných podstavcoch, nádobách a sedemramennom svietniku. Videl všetko. Pozrel do neba a uvidel celé Božie zjavenie pre tú dobu.
Toto je charakteristické pre apoštolské zjavenie. Prorok môže ísť naozaj do hĺbky určitého zjavenia, ale apoštolské zjavenie je oveľa obšírnejšie a všeobecnejšie. Preto aj Písmo, v prvom liste Korinťanom 12:28, hovorí: „ponajprv apoštolov…“ Apoštol stojí na vyvýšenom mieste a vidí úplne celý obraz.
Dávať veci do poriadku
Pavlovou úlohou bolo podeliť sa o nebeský plán s veriacimi v celom svete, čo vtedy znamenalo Rímsku ríšu. Pavol to robil tak, že najprv kázal evanjelium a viedol ľudí ku spaseniu.
No, vďaka Bohu, že pravda boli ste sluhami hriechu, ale ste zo srdca poslúchli druh náuky, do ktorého ste vydaní (Rim 6:17).
Tento nebeský plán vytvára miesto pre prebývanie Boha v Duchu. Takto sa stavia Boží chrám, kde sa nachádza jeho sláva. Predstav si, ako to mohlo vyzerať, keď prišiel Pavol so vzorom nového chrámu, v ktorom bude prebývať Božia sláva, a z ktorého bude plynúť Božia moc. Diabol sa z toho mohol zblázniť! Satan neustále útočil na Pavla kvôli hojnosti zjavenia, ktoré prijal (2Kor 12:7). Bol tým ostňom v Pavlovom tele, ktorý ho sužoval. Satan chcel ten nebeský plán roztrhať na tisíc kúskov, aby sa každý veriaci zabalil do svojho malého útržku, zanechajúc tak oslabený základ a rozdelených ľudí. Niektorí veriaci sa pridržiavali Pavla, iní sa pridali ku Kéfasovi a ďalší k Apollovi. V druhom liste Korinťanom a v epištole Galaťanom vidíme, že niektorí ľudia Pavla neustále prenasledovali, marili všetko, čo urobil a pokúšali sa zničiť a zmeniť to, čo ustanovil. Nechápali, že Boh si vybral Pavla, aby zjavil nebeský plán pre Cirkev.
Diabol vie, že ak apoštoli a proroci nebudú mať slobodu k naplneniu svojich povolaní, Cirkev sa nikdy nestane Božím duchovným príbytkom. Akurát sa Cirkvou môže prehnať nejaká vlna požehnania, ktorá bude ľudí zopár rokov obmývať, a potom opäť zmizne. Keď tá vlna odíde, zostanú po nej iba zmätení ľudia. Nikdy totiž nedali príležitosť tým, ktorí z nich mohli vyformovať nádoby schopné udržať Božiu slávu. Preto v dnešnej dobe potrebujeme apoštolov! Do Cirkvi vnášajú silu a stabilitu. Tak sa bude Božia prítomnosť manifestovať oveľa väčším spôsobom a ani brány pekla Cirkev nepremôžu!
V posledných dňoch sa význam a potreba apoštolov ešte zvýši, pretože diabol bude na Cirkev živého Boha útočiť so všetkou svojou silou. Ak nemáme cirkev, v ktorej je Boží poriadok, budeme úplne odzbrojení a porazení. Nie je preto žiaden div, že apoštol miluje poriadok a neustále o ňom hovorí. V liste Kološanom Pavol hovorí, že sa raduje z poriadku, ktorý medzi nimi videl. Ak je v cirkvi poriadok, diabol tam nemá miesto! Nie je tam žiaden zmätok, všetko je silné a pevné. A keď je nakoniec všetko na správnom mieste, môže vstúpiť Božia sláva!
Prebrate z 2. kapitoly knihy Ulfa Ekmana – Apoštolská služba.
Vydalo v r. 2004 vydavateľstvo Slovo života Bratislava, www.slovozivota.sk
Knihu si můžete objednat na adrese: https://www.juda.cz/shop/