Sloboda od strachu
SLOBODA OD STRACHU
VLADIMIR UHRI
VYDAVATEĽ:
NEW CREATION MINISTRIES
PO BOX 33
MEDFORD WISCONSIN 54451 USA
© 1986. Všetky práva vyhradené.
Printed: 7-31-1991
ISBN – 13: 9781569830147
March 25, 1991
Revised edition: Január 2008
Disclaimer:
Printed in United States of America. All right reserved under International Copyright Law. Contents and/or cover may not be reproduced in whole or in part in any form without the express written consent of the Publisher.
Tlačené v Spojených Štátoch Amerických. Všetky práva vyhradené. Obsah, alebo obálku nemožno reprodukovať, ako celok alebo časť v žiadnej forme bez písomného povolenia vydavateľa.
Dr. Vladimir Uhri je lekár a pastor v Medforde, Wisconsin, USA. Jeho Špecializácia je Interná medicína a Gastroenterológia. Je ordinovný pastor zboru New Creation Fellowship Church.
V roku 1966 odišiel z Československa, plávaním z Juhoslávie a odtiaľ do Talianska. Utekal nielen z politického dôvodu, ale aj preto, lebo nebol v správnom vťahu s Bohom.
V roku 1967 imigroval do USA, kde nastúpil Špecializačnú lekársku prax v Chicagu a v Detroite. Po jej skončení začal leársku prax v Medforde.
Neskôr svoje rozhodnutie, nasledovať Pána Ježiša, potvrdil pokáním zo svojích hriechov. Pán ho prijal, pokrstil Svätým Duchom a uzdravil z rôznych chorôb.
Dr. Uhri sa modlí na požiadanie s pacientami za uzdravenie vierou.
Pri svojej lekárskej a pastorskej práci, neustále píše knihy a výukový materiál vo forme traktátov. Vydáva časopis Listy Víťazstva na budovanie viery a vyučovacie zvukové kazety a CD.
Knihy a traktáty sú písané na budovanie viery a lásky, na požehnanie Kristovho tela. Práce nie sú písané tradične, ale na základe nekompromisného Božieho slova.
Vydavatelstvo.
Adresa: Dr. Vladimir Uhri, POBox 33, Medford WI 54451, USA.
Obsah:
Sloboda od strachu
Strach nám nepatrí
Abrahám neboj sa, ja som tvoj štít
Strach zo všetkého
Jób
Bázeň Hospodinova
Strach prichádza výchovou
Dávid a viera
Satan manipuluje strachom
Satan nemá moc
Pan Ježiš a strach
Pán na svadbe Kane Galilejskej
Dávid a Goliáš
Tí, ktorí sa nebáli
Nezvestujeme problémy
Poznanie pravdy vyslobodí
Žime v Božom kráľovstve dnes
Moc Slova
Nahlas meditovanie v Slove
Svedectvo druhým
Strach a opatrnosť
Ako čeliť strachu
Viera a láska
Dôležité body
Záver
SLOBODA OD STRACHU
Strach je jeden z najväčších nepriateľov života. Je nepriateľom kresťana aj nekresťana. Je výsledkom meditovania nad zlyhaním. Je nepriateľom kresťana preto, lebo je najväčším nepriateľom viery.
Strach je výsledok meditovania nad Satanovým lhaním. Satan je otec lži.
Je schopný zničiť vieru a vymeniť jej miesto. Strach je spiatočka viery. Vierou možno ísť dopredu, strachom dozadu.
Môžeme mať alebo vieru, alebo strach. Nemôžeme sedieť na dvoch stoličkách. Jedno druhé sa vylučuje. Kde je viera, tam strach utečie.
Strach môžeme úplne a nemilosrdne vyplieniť vierou. Môžeme ho úplne zlikvidovať zo života. Skúsme žiť bez strachu. To je stav plný života, radosti a spokojnosti.
Kto žije v strachu, nevie si predstaviť život bez strachu. Život bez strachu si ťažko predstaviť. Možno ho len žiť.
Avšak niekde musíme začať. Začnime si najprv slobodu od strachu predstavovať. Začnime po nej túžiť a začnime o nej snívať. Začnime o nej hovoriť.
Dosiahneme cieľa.
Strach nám nepatrí.
Strach nie je časťou nášho života. Je to skutočnosť, ale môžeme byť od neho vyslobodení.
Niekto povedal, že strach je najčastejším príživníkom ľudského života. To je pravda, ale môžeme byť od neho vyslobodení.
Strach nám nepatrí. Nie je bratrancom lásky.
Je nám jasné, že nie je v nás, nie je z nás a nepatrí nám. Prichádza od Satana, ktorý nám chce zničiť vieru.
Strach je výsledkom meditovania na negatívnych veciach.
Nikto sa nenarodí so strachom. Strach nás učili, lebo nás strašili. Jednoročný kojenec nemá strach ak sme ho k tomu neviedli. Kojenec pod vodou zadrží dych a pláva za kratku dobu. Nevidieť znakov paniky. Neskôr ho začnú “preventívne” strašiť z utopenia.
Deti sa začnú báť, lebo ich k tomu viedli.
Strach z vojny je horší, ako vojna sama osebe. Žili sme vo vojne. Nebola taká zlá ako strach z nej.
Pán Ježiš predpovedal, že v poslednej dobre prídu zvesti o vojnách. Ale hneď povedal, hlaďte, aby ste sa nestrachovali (Mat. 24:6). Že srdcia ľudí zlyhajú od strachu (Luk. 21:26). Nikdy na svete nebolo toľko infarktov srdca ako dnes. To je všetko pre strach a obavy. Strach je negatívny stress. Stress vylučuje bunkami adrenalín, chemikáliu, ktorá ničí cievy a pôsobí arteriosklerózu ciev. Poškodzuje tkanivo. Prináša vysoký krvný tlak. Oslabuje imunný systém.
Biblia nás stále varuje, aby sme sa nebáli.
Biblia kladie strach na úroveň hiecha. Lebo strach nie je z viery a všetko, čo nie je z viery je hriech.
Kto víťazí, zdedí všetko a budem mu Bohom a on mi bude synom. Ale bojazlivým a neverným a ohavným a vrahom a smilníkom a čarodejníkom a modlárom a všetkým lhárom bude ich diel v jazere, ktoré horí okňom a sírou, čo je druhá smrť (Zjav. 21:7-8).
Abrahám neboj sa, ja som tvoj štít.
Abrahám bol človekom viery. Len čo Abrahám porazil nepriateľské vojská, Boh prišiel k nemu a povedal: Abrahám neboj sa! Ja som tvojím štítom (Gen. 15:1). Nebolo dôvodu, aby sa víťaz bál, predsa Boh mu povedal, aby sa nebál. Dôvod prečo mu toto Hospodin na prvom mieste hovoril je, aby mu na začiatku zdôraznil, aby poznal Božiu vôľu, že strach je opakom viery. Bohu išlo o Abdahámovu vieru. Ta bolo základ spasenia pre celé ľudstvo. Tým nám náš Boh dal svoju vôľu a informáciu o strachu pre celé ľudstvo a celé budúce generácie. Keby Satan strachom zničil vieru, Mária by nemohla počať Pána Ježiša, Božieho Syna. Bez viery by Ho nedonosila. Tak by sme stratili spasenie. Ja som tvoj štít a tvojou odplatou veľmi velikou. Štít je ochranou hrudníka kde sídli ľudské srdce. Pod slovom srdce, najčastejšie Biblia myslí na ľudského ducha. V duchu sa rodí viera, ale v duši strach. Podľa toho na čom meditujeme, buď na Božom slove, alebo Satanovom klamstve. Strach je výsledkom meditovania nad problémami, miesto na Slove. Viera prichádza pozitívnym Božím slovom, strach zo Satanovho lhania.
Ak má niekto strach z hada, ide o “vieru” v bátie sa. Lebo ten, kto sa bojí verí, že ho môže uštipnúť a poškodiť. Ide o výmenu viery. Ľudia veria vo všetko možné. Ale Boh si chráni svoje Slovo a chce, aby len Jeho Slovu verili. Len tak môže prísť vyslobodenie, spasenie. Preto strach je výsledok meditovania na Satanových slovách a jeho klamstvách.
Mnohí nábožní ľudia chcú byť nábožní, namiesto aby boli veriacimi. Lebo sú leniví cvičiť vieru.
Viera ani strach nie sú len v hlave. Strach síce prichádza z hlavy, ale príde do sféry ducha a blokuje vieru. Oba môžu byť v srdci. Viera nie je otázkou vedomosti, ale duchovná sila, ktorá prenáša vrchy (Mk. 11:23). Na druhej strane strach prináša zlyhanie sŕdc, prináša choroby a smrť. Strachom v koreni vyschýňa strom života.
Strach môže prísť zo všetkeho.
Najprv sme si povedali, čo je strach, odkiaľ prichádza a neskôr si povieme, ako ho vyhnať, odstrániť a ako stáť a chodiť v slobode, bez strachu.
Ľudia sa obvykle boja všetkého. Je mnoho dôvodov k bátiu sa. Často sa boja a sami si pestujú strach bez toho, aby si to uvedomili. Lebo im chýba vedomosť. V skutočnosti si pestujú a chránia svoje zlyhanie.
Ľudia sa boja chudoby, budúcnosti, nezamestnanosti, chorôb, škody všetkého druhu, úrazov, smrti. Preto nemajú ani pokoj.
Rozumová vedomosť rastie a nadobúda ohromných rozmerov a predsa sa ľudia boja.
Ľudia sa boja budúcnosti. Boja sa smrti, chorôb, chudoby. Niektorí kazatelia im chceli pomôcť a povedali im, že chudoba a choroby sú nie tak zlé, lebo nás chcú niečomu naučiť. Ale bojazliví “veriaci” nie sú dobrí veriaci a zostali v strachu. Mnohí si myslia, že v zlých situáciách zocelí v človeku viera. Ale viera pricházda počutím Slova a nie počutím stachu.
Mnohí sa boja hrešiť. V skutočnosti dostanú to, čoho sa boja a hrešia.
JÓB
Jób urobil základnú chybu. Bál sa. Bál sa o svoje deti, že budú hrešiť. Preto stále obetoval. To, že obetoval, to nebola chyba. Chyba bola tá, že sa bál.
Preto ich stratil.
Stratil všetko, o čo sa bál. To nepovedali vykladači. To som nepovedal ja, ale on sám. Jób to vyznáva a ja verím, že vo vyznaní Jób v skutočnosti necigánil, ale hovoril pravdu.
Dve veci nestratil, o ktoré sa nebál.
Nestratil život a nestratil ženu.
Bál sa o svoje deti, stratil ich.
Bál sa o svoj majetok, stratil ho.
Bál sa o svoje zdravie a stratil ho.
Všimnime si, že všetky sú neskôr popísané ako zlorečenstvo zákona (5.Mojž.28). Zlorečenstvo zákona je výsledok hriechu. Výsledok neposlušnosti Božieho slova. Ako zhrešil Jób? Bál sa. Všetko, čo nie je z viery je hriech. Pavel nas učí, že ľudia, ktorí si robia vlastné doktríny, sú ignoranti Slova. Oni nie sú vôbec na prvý pohľad “zlí” ľudia, ale sú ignoranti Slova (Rim. 10:2-3).
Jób povedal:…čoho som sa strachoval, ma nadišlo, a to, čoho som sa obával, prišlo na mňa (Jób 3:25).
Je zaujímavé, že sa nebál o svoju ženu. Keď písal knihu, to už bolo po všetkých skúsenostiach. Keď to písal, už bol na druhej strane pokánia (inými slovami po pokání). Vtedy si už viac cenil aj svoju ženu. Ona sa tiež zmenila, lebo potom všetkom mu porodila ďaleko krajšie deti.
Zapamätajme si, že Jóbova kniha nebola napísana preto, aby sme strach, utrpenie a nesťastie akceptovali a prijali, ale aby sme strach likvidovali a sme sa mu varovali.
Všimnime si, že Jób sa bál o svoje deti.
Stále o tom hovoril. Ako chodil na svojich nohách, stále o tom hovoril. Neprestajne! Meditoval o nezdare.
Jób hovorieval…(robieval) neustále (Jób 1:5).
V prvom rade, ak chceš vykoreniť zo svojho vnútra strach, musíš prestať o tom hovoriť.
Za druhé, musíš začať (nahlas) hovoriť Slová viery. Vieru vo výsledok.
To, čomu veríš vo svojom srdci a povieš ústami, stane sa!
To pracuje pre spasenie (Rim.10: 9-10).
To pracuje pre odstraňovanie problémov, čo je víťazstvo.
Lebo amen vám hovorím, že ktokoľvek by povedal tomuto vrchu, zdvihni sa a hoď sa do mora a nepochyboval by vo svojom srdci, ale by veril, že sa stane, čokolvek by povedal. (Mk. 11:23).
Problémy sú ako vysoké vrchy. Niekto ich obchádza, iný ich šplhá a iný sa ich bojí. Božia moc ich pohýňa a to vierou človeka. Vierou a ústami uvoľnuje Božiu moc. Boh nič nerobí bez našej viery.
Boh nemôže pre teba nič robiť, ak neuplatňuješ vieru. To povedal Ježiš a On nemôže svoje Slovo zrušiť. Boh sa nemôže stať rušiteľom svojho Slova, len preto, že sme leniví cvičiť vieru.
Ak je tvoja choroba vysokým vrchom, uplatňuj Marka 11:23. Ak je tvoj vrch chudoba, uplatňuj Marka 11:23.
Pokúsme sa citovať Jóbov výrok pozitívne: Všetko to, čomu verím stane sa! Miesto toho, čoho som sa bál prišlo na mňa. Vidíte, Jób už zo svojho slova činil pokánie, tak sa nebojte, že budete prekrucovať Božie slovo a nesprávne ho citovať. Prečítajte si knižočku o Jóbovi, ktorú sme napísali.
BÁZEŇ HOSPODINOVA
Strach a bázeň Hospodina sú dve rozličné veci.
Bázeň Hospodinova je rešpekt, vážnosť, reverencia k Hospodinovi. To nie je strach. Králická Biblia nám to nazýva bázeň Hospodinova. To sa ale vsťahuje na ľudí. Iste tú bázeň dostali od Boha. Preto bázeň Hospodinova. Ale predsa Boh sa sám seba nebojí.
Bázeň Hospodinova je vážnosť, vzťah, rešpekt k Bohu. Boh si seba váži a rešpektuje. Ale sa sám seba rozhodne nebojí.
Bázeň Hospodinova je rešpekt k Bohu a je pozítivna charakteristika človeka. Strach na druhej strane je negatívny a ničí.
Bázeň Hospodinova bola zvlášť potrebná v Starej zmluve. Človek sa musel prinútiť poslúchať Hospodina, Jeho Slovu, lebo duch človeka v dobe Starej zmluvy nemal Božiu náturu – Božiu prirodzenosť. Nebol znovuzrodený, ako to dnes správne nazývame. Účinkoval len na úrovni duše a tela. Keď pracujeme proti vlastnej prirodzenosti, to je ako plávanie proti prúdu. To nie je ľahká vec. Vyžaduje námahu. Dnes, keď je Boh v nás a v nás žije, rešpektujeme Jeho Slovo, ako prirodzenú časť nás. Preto chodiť podľa Božieho slova nie je vôbec ťažké, lebo sme zrodení z Boha a robíme Jeho vôľu. Nebojíme sa Boha, ale Ho milujeme.
Výnimka je vtedy, ak o tom nevieme, nepoznáme a nerozumieme Božiemu slovu a správnej meditácii. Potom nás kontroluje telo a nie duch. V tom spočívajú ťažkosti a preto mnohí majú nedostatok víťazstva.
STRACH PRICHÁDZA VÝCHOVOU
Kto chodí v Božom slove, chodí vo viere. Slovom prichádza viera. Viera nemá bázne. Malé decko dôveruje rodičovi a preto sa nebojí. Preto nás Biblia učí, aby sme neboli detinský, ale ako malé deti verili Bohu.
Naše deti rástli už v prostredí nekompromisného Slova. Už sme ich neučili báť sa. Keď sa Janko, ako malý chlapec škriabal na strom, povedal som mu, ako sa len dobre šplhá. Keď som to uznal, prestal sa splhať. Nestrašil som ho, ale povzbudil.
Dávno, šplhal sa na televíznu anténu. Povedal som mu nešplhaj sa hore. Prečo? – pýtal sa. Poviem ti neskoršie prečo. Sadol som si oproti nemu, hladiac mu do očí a povedal: Nepovedal som ti preto, lebo keby som odpovedal, tak by som sial pád. Často povieme, nešplhaj sa, lebo spadneš a zlomíš si ruku. Janko mi dôveroval a nikdy sa viac nepýtal otázkami “prečo”. Vedel, že chcem byť za každých okolností pozitívny.
DÁVID A VIERA
Všimli ste si, že Dávid sa nebál a robil vo viere to, čo by iných bez viery zničilo? Pamätujete si na Archu Zmluvy? Keď sa jej niektorí dotkli, zomreli. Dávid si ju vzal domov do svojej spálni. Dávid chodil vo viere. Keď bol Dávid hladný, prišiel do domu Hospodinovho a jedol z toho, čo mohli jesť len kňazi. Iných by to bez viery zničilo.
Náš duch je znovuzrodený. Boh dnes neprebýva v Arche Zmluvy, ale prebýva v nás. Náš duch je nádoba pre náplň Svätým Duchom. Naše telo sa stalo archou Novej zmluvy.
Bázeň Hospodinova je niečo iného, ako priživník človeka – strach z pekla.
Úcta, bázeň Hospodinova nás vedie k úcte a počúvaniu Jeho Slova. Strach z pekla nás chce zničiť.
SATAN MANIPULUJE STRACHOM
Satan operuje strachom. Keď si to uvedomíme, budeme sa mu brániť. Budeme slobodní od strachu.
Keď sa mu vzoprieme, utečie od nás.
Satan neprichádza k nám s rožkami, ale chodí k nám so strachom. Straší nás, ak sa mu dáme.
On…diabol, obchádza, ako lev revúci, žiadúci, koho by zožral (I.Petr 5:8).
SATAN NEMÁ MOC
Prvá vec k víťazstvu je, aby sme si uvedomili, že Satan nie je lev, ale len levom by chcel byť. “Ako lev” nám ujasňuje, že levom nie je a nemá silu. Len sa pretvaruje na leva. Rád by ním bol, ale skutočne titul leva ma Ježiš. Lev Júdov! To je Ježiš, ktorý premohol svet, premohol Satana.
Aby nás Satan oklamal, pretvaruje sa za leva, preoblieka sa za leva. Chce takto strašiť ľudí, lebo naháňaním strachu ľudí premáha, vtedy, keď im strachom ukradne vieru. Satan je vymieňač viery za strach.
Satan je vraj starý, mnohí povedia. Áno je strarý a je tak starý, že už nemá ani zuby. Už nemôže ani hrýzť.
Keď toto vieme, nemusíme sa ho báť. Veď on nie je vôbec silný, len chce urobiť dojem, že je. Keby ste ho raz videli, on je tak chatrný, má tenké a slabé nohy. Nemôže ani utekať. Nemožne, slabý, astenický zjav.
Preto reve, lebo nemá moc. Má chúťky, niekoho zožrať, ale chuť môže mať, keď nemá čo jesť. Chuť nestačí na to, aby sa niekto najedol. K tomu, aby bol niekto nasýtený, potrebuje aj potravu, nie len chuť.
Satan nemá potravu, ak sa mu niekto sám nenechá zožrať.
Obchádza dookola preto, lebo nemá moc. Keby mal moc a by bol skutočným levom, tak by ťa zožral v minútke, ale nemôže, ak mu to sám nedovolíš. Zožral by ťa, lebo jedine velké, čo má, je jeho chuť.
Strach ponúka človeka k tomu, aby ho Satan pohltil.
Prvá vec je, aby si prestal citovať tento text prv, ako by si mu správne rozumel.
Ak o “levovi”, ktorý nemá moc hovoríme, zveličujeme a zväčšujeme ho. Dávame mu, lepšie povedané vraciame mu autoritu, ktorú nemá a ktorú vytrhol z jeho rúk Pán Ježiš, keď ho pozaril v pekle. Satan potom používa našu autoritu a tak plieni a niči to, čo sme mu dovolili.
Keď ho zväčšujeme a zveličujeme, začneme sa ho báť.
Všimli sme si niektorých kresťanov. Hovoria: Satan ma zase pokúša. Satan ma prenasleduje. Zase ma ničí. Satan je skúsený a tak nás často zvedie. Zase ide za mňou. Takto hovoria.
Horespominaný text už nemám podčiarchnutý vo svojej novej Biblii. Lebo ho už nechcem opakovať a nahlas ho vyznávat.
Jakub hovorí:
Vzoprite sa diablovi a on utečie od vás (Jak. 4:7b).
Strach je vyrobený v pekle. Pochádza od Satana. Kto sa mu vzoprie, Satan musí utiecť. Kto sa mu vzoprie, strach musí utiecť.
Prv, ako sa vzoprieš, podaj sa Bohu. Podať sa Bohu neznamená poddať sa Satanovi, alebo jeho skutkom. Neznamená poddať sa chorobe, alebo poddať sa opresie. Neznamená vzdať sa boja a prehrať. Poddať sa Bohu neznamená prijať všetko čo dáva Satan. Neznamená poddať sa zlorečenstvu zákona, čo je následok hriecha, ale vzoprieť sa im. Kto sa vzdá, je akoby si lahol na cestu a nechal sa prejsť valcom, valcujúcim ulicu. Podať sa Bohu, znamená poddať sa Jeho Slovu. Boh a Jeho Slovo je to isté. Sú jedno. Ježiš je Slovo v tele. Jedine Slovom sa mu vzoprieme. Potom Satan je neprestajne na úteku. Najnebezpečnejší tvor na tejto planiete pre Satana je zovuzrodený človek, operujúci Slovom, ktorý chodí vo viere.
V jednom detskom časopise bol zaujimavý obrázok. Satan sedel na tróne, ale bol poviazaný. Ide okolo neho malý chlapec. Satan povie: Už ťa chytím! Už ťa mám! Chlapec sa na neho bokom podíval a povie: Nie, nechytíš! A išiel si svojou cestou.
Keď takto Satan hovorí: Už ťa mám, už ťa chytím, vzdajú sa a začnú sa báť. Satan nás straší a to buď cez ľudí, okolnostami, alebo vlastnou mysľou.
Mnohú ľudia boli preprogramovaní báť sa. Nevidia, že Satan je poviazaný a nemá žiadnu moc. Strach ľudí odviaže Satana a pustí na slobodu. Potom robí zle a škodí všade, kde môže.
Nenechajte sa nikým manipulovať strachom. Lebo strach je škodiaca duchovná sila.
Niektorí strašia nedostatkom. Syndrom nedostatku používa svet. Tak Satan okráda. Strach prináša zvyšovanie cien. Povedia, benzín je preto drahý, lebo je ho málo. Benzín nie je drahší preto, že je ho málo, ale preto, že ľudia to prijmu ako dôvod k zvyšovaniu ceny. Satan okráda strachom o statky, tak isto ako okráda o zdravie.
PÁN JEŹIŚ A STRACH
Pán Ježiš bol víťazom nad okolnosťami. Bol víťazom nad hriechom. Víťazstvo zahrňuje aj víťazstvo nad strachom. Strach je nepriateľ a Pán Ježiš zvíťazil nad každým nepriateľom. Keď je Ježiš v nás, aj my víťazíme nad každým nepriateľom.
Poznáme jeden biblický prípad, ktorý bol nesprávne vykladaný. Bola to epizóda, keď sa Pán Ježiš modlil v záhrade Getsemane, tesknil sa sa a potil krvou. Nesprávne porozumený text viedol ľudí k strachu, lebo si mysleli, že aj Pán Ježiš sa bál. Pozrime sa zbližšia na tento incident a pohovorme si o tom.
Pán Ježiš sa modlí v Jeho najhroznejšej dobe, predtým, ako mal byť ukrižovaný.
Vtedy prišiel s nimi Ježiš na miesto, zvané Getsemane…začal sa rmútiť a teskniť. Vtedy im povedal: Moja duša je smutná až na smrť; zostaňte tu a bdejte so mňou! (Mat. 26:36-46).
Pán Ježiš sa tesknil a rmútil.
Všimli sme si, že Pán Ježiš odišiel k Otcovi a povedal: Môj Otče, ak je možné, nech odíde odomňa tento kalich. Opakoval to trikrát. Vidíme, že Pán Ježiš, len čo povedal tieto slová svojmu Otcovi, že mu Otec nedal žiadnu odpoveď. Akoby sa modlil trikrát, ale bez odpovede. Zástanci opakovacích modlitieb, citujú tento text a rozumejú mu tak, akoby sme aj my mali ísť a stále prosili a opakovali modlitby za to isté. Avšak robiť to, nie je modlitba viery. Lebo ak opakujem to isté druhý krát, potvrdzujem, že prvykrát som neveril. Nie je záruka či verím druhý krát, keď som si prvý krát takto zničil vieru.
Tu u Pána Ježiša ide o inú vec. Otec neodpovedal. Mlčal. Vynorujú sa nám mnohé otázky. Prečo mlčal? Prečo Pánova duša bola smutná až na smrť? Prečo sa potil krvou? Odpoveď nám dá Pánovo volanie na kríži. Pán Ježiš povedal:
Bože môj Bože môj, prečo si ma opustil?
Je to pravda, že Ho opustil? Pán Ježiš to povedal a preto to musí byť pravda. Boh – Otec opustil svojho Syna preto, lebo Syn sa stal hriechom. Syn sa stal za nás hriechom. Zobral náš hriech na seba. Pán Ježiš to urobil dobrovolne. Avšak Boh nemôže byť v blízkosti hriecha. Hriech oddelil, izoloval od Boha nie len nás, ale oddelil od Neho aj samého Pána, vtedy svojho jediného Syna. Otec odvrátil svoju tvár aj od svojho drahého Syna. Pán Ježiš sa stal hriechom, bol na našom mieste, duchovne zomrel a preto bol dočasne oddelený od svojho Otca. Toho sa Pán Ježiš veľmi, veľmi bál (tesknil) a preto sa potil krvou. Jeho duša bola úzka až k smrti.
Preto, že sa Pán stal za nás hriechom, Boh Ho nemohol počuť. Boh prehlásil svoje Slovo, že On hriešnikov nepočuje. Božie Slovo platí večne a preto Ho Otec nemohol počuť, lebo akoby Ježiš sa stal hriešnikom (aj keď nebol) na našom mieste, aj keď sám nikdy nehrešil. Pre lepšie porozumenie tomu hovoríme, že sa stal hriechom. Toto všetko bola legálna záležitosť.
Pán Ježiš ani sekundu nebol predtým oddelený od svojho Otca. Bol vždy a všade s Ním. Pán sa v záhrade bál, lebo bol oddeleny od svojho Otca. Boh hriešnikov nečuje. Pán sa modlil a Otec Ho nemohol počuť, lebo ľudský hriech ich delil. To bola bariera vypočutia modlitby. Či je to nie dôvod k bátiu sa, keď bol prvý krát oddelený od Boha – Otca a nikdy to predtým neskúsil a nezažil?
Pán sa tesknil, vzal tesknotu a depresiu na seba. Vzal na seba zlorečenstvo zákona, aby požehnanie zákona nám mohol darovať. Vzal na seba depresiu všetkého druhu, vzal na seba naše choroby, naše nemoci, náš hriech, našu chudobu, všetko, včítane strachu, aby sme to my nemuseli niesť. Aby sme sa nikdy nemyseli báť. Avšak mnohí veriaci chcú Pánu Ježišovi pomáhať s tým čo už On niesol. Niet divu, že ich Satan snadno premôže, poškodí a môže ich aj zabiť.
V 28. kapitole knihy Deuteronomy vidíme, že aj strach je zlorečenstvo zákona.
Pánovo tesknenie sa, bolo jedinym “bátím” sa v histórii, ktoré bolo dovolené, lebo vzal na seba všetko, čo by sme mali niesť my, ale už dnes nemusíme. To, čo niesol v dobe tej ohromnej krízy, my viac nemusíme nosiť. To je základný princíp substitúcie. Ježiš si stal na naše miesto, aby sme boli od kliadby vyslobodení. Napodobňujeme Ho vo víťazstve a nie v zlorečení zákona.
Pán Ježiš vzal v Getsemane na seba náš strach. Po vzkrisení ho už nemal, lebo ho v pekle striasol zo seba so všetkým zlorečenstvom zákona.
Máme byť podobní Pánu Ježišovi. Kresťania však minuli, v čom Mu máme byť podobní. Keď bol naším zástupcom na kríži, alebo v utrpení, to vzal na seba za nás, aby sme to nemuseli sami niesť. Nie sme Mu podobní vo vykupiteľskej práci, ale vo víťazstve, ktoré vždy mal a v ktorom nám ukázal príklad. Nie sme mu podobní na kríži, ale vo vkriesení, vo víťazstve.
Pán Ježiš sa modlil tri krát za jednu vec. To nám hovorí, že my sa už nemusíme opakovane modliť, ale modliť sa modlidby viery. Ak sa niekto znovu a znovu modlí za niečo, to nie je nasledovanie Pána, ale ignorácia Slova. Pravá modlitba nie je z viery, ak opakujeme modlitbu znova. Pán nás učí, aby sme neopakovali modlitby, ako to robia pohania. Kresťania vzali opakovacie modlitby z vychodných pohanských prvkov.
Jedina modlitba, ktorú opakujeme je modlitba chvály. Preto nás Pavel učí, aby sme sa modlili neprestajne. A tak Ho neprestajne chválime a oslavujeme, ale neopakujeme petičnú modlitbu, keď niečo potrebujeme. Lebo tá potrebuje vieru a ak sa modlíme jeden krát o niečo, opakovaním znehodnocujeme vieru. Prv ako sa petične modlíme, potom vo viere za vec ďakujeme, ako by bolo aj keď nie je. Viac o tejto téme si povieme v inej práci o modlitbe.
Z toho máme poučenie, že nenasledujeme Pána v zlorečenstve. Nemusíme duchovne zomrieť, len preto, že Pán zomrel. Veď Ho v tom nenasledujeme, ale nasledujeme Ho vo vzkriesení, v živote a víťazstve. Pán Ježiš sa bál a preto my sa nebudeme báť. Pán Ježiš vzal naše nemoci, preto Ho nenasledujeme v chorobách. Máme dosažitelné uzdravenie a víťazstvo vo všetkých sférach ducha, duše a tela.
Sme radi, že sme blízko vytrhnutia a Pánovho príchodu. Lebo žijeme vo fázi cirkvi, kedy Satan, smrť budú položená pod Jeho nohy. Jeho nohy (telo Kristovo) je cirkev. Musia prísť pod nohy cele zlorečensto zákona, včitane smrti. Smrť príde pod nohy na koniec v ktorom práve žijeme. Posledný nepriateľ bude zničená smrť (I. Kor. 15:26). Pán Ježiš vstal z mŕtvych. Pavel Ho nazýva prvotina. Najprv vstal On a potom vstanú aj iní, ktorí sú v Kristovi za jeho príchodu (I. Kor. 15:23). Lebo On musí kráľovať, dokiaľ nepoloží všetkých nepriateľov pod Jeho nohy (26). Lebo je napísané, všetko podrobil pod jeho nohy (Žalm 8:7).
Niekto mi raz povedal, že Pán vzal naše nemoci a choroby a vraj nepovedal ani slova, mlčal. Preto vraj aj my máme pokorne a mlčky niesť svoje choroby. Pán však nechce, aby sme niesli to, čo On už niesol.
Pán mal ohromnú moc Slova. Keď niečo povedal, stalo sa. Jeho Slovo malo moc vyslobodiť, malo moc uzdraviť, malo moc urobiť všetko k čomu bolo slovo určené. Armáda anjelov čakala na Slovo, na Jeho poveľ, jediné Jeho sločicko. Keby bol povedal slovíčka, okamžite by mu anjeli pomohli a vyslobodili Ho. Čakali na jediné slovíčko spasenia, vyslobodenia. Ale keby ho vyslovil, zachránil by seba, ale zničil naše spasenie, vykúpenie, uzdravenie, vyslobodenie. Lebo povedaním by bol oslobodený od kríža. Potom by sme my museli pykať za seba samých.
Pán Ježiš síce povedal na kríži osem slov. Ale to neboli slova povelu pre anjelov, aby ho vyslobodili.
Pán mlčal, aby nám nepokazil spasenie.
PÁN NA SVADBE V KÁNE GALILEJSKEJ
Poznáme Pána ako takého, ktorý hovoril v línii Písma. Pán Ježiš nikdy predtým nič nepovedal, aby to nebol schopný urobiť. Mária jeho matka ho takto poznala a povedala na svadbe: “Urobte všetko čokoľvek vám povie” (Ján 2:5). Vedela, že to, čo povie to je vstave aj urobiť. Bol človekom Slova.
Slovom prichádza spasenie a slovom prichádza poškodenie.
Keby Pán vyslovil na kríži len slovíčko, na Jeho záchranu, boli by sme stratení, stratení na veky. Nemali by sme spasenie, nemali by sme odvahu, ako výmenu za strach, nemali by sme uzdravenia ani požehnanie (prosperitu). Celé spasenie a víťazstvo by nám bol zničil. Bol by síce oslobodil seba, ale bol by stratil nás.
Je ešte jedna zaujímavá vec, ktorú sme si všimli v dobe utrpenia Pána Ježiša. Pán Ježiš sa modli k Otcovi v Getsemanskej záhrade. Na druhej strane na kríži povedal: Môj Bože, môj Bože, pečo si ma opustil? (Mat 27:46). Keď sa stal hriechom a stál na našom mieste, akoby nebol už jeho Otec, ale Boh. Lebo Pán reprezentoval ľudstvo, ktoré ešte bolo stratené. Okrem Neho ľudstvo malo iného otca a to bol Satan.
DÁVID A GOLIAŠ
Poznáme históriu o Dávidovi a Goliášovi. Izrael s Filištínmi boli v aktívnej vojne. Avšak v tejto epizóde to bola “vojna”, súboj medzi dvoma mužmi, vojakmi. Jeden bol Goliáš, ktorý reprezentoval Filištínov a druhý bol Dávid, Boží bojovník, ktorý reprezentoval Izrael. Tento dej je zapísaný v I. knihe Samuelovj 17. kapitole.
Goliáš bol obor. Všimnime si zaujimavú vetu, ktorá prišla do biblických dejín. Goliáš vyzval Izraelských bojovníkov, aby vybrali muža, ktorý by proti nemu bojoval. Kto prehrá, bude slúžiť víťazovi. Keď toto počuli Izraeliti, báli sa. A keď počul Saul a celý Izrael tie slová Filištína, zľakli sa a báli sa veľmi (17:11). Kráľ ako aj celý národ sa báli. Nielen, že sa báli, ale báli sa veľmi (prenáramne). Dávid bol len mladý chlapec – pastier – ktorý pásol stáda na pastvinách. Nebol trénovaný v boji, nebol vôbec zručný professionálány bojovník. Išiel navštíviť svojich bratov na bojisko, aby im priniesol jedlo. Ale nebol cvičený ani v strachu. Dávid sa nebál.
Dávid počul Goliášove slová, ktoré Goliáš znovu a znovu opakoval. Dvadsiaty štrvrtý verš nám oznamuje: A včetci mužovia Izraelovi, keď uvideli muža, utekali pred ním a báli sa veľmi.
Dávid sa dostal ku kráľovi Saulovi a povedal mu tieto slová: Nech sa neľaká srdce človeka pre neho; tvoj služobník pôjde a bude bojovať s tým Filištínom (17:32).
Keď s tým kráľ Saul konečne súhlasil, Dávid išiel proti Goliášovi. Prvé, Goliáš urobil, že začal strašiť Dávida: Nože poď ku mne a dám tvoje telo nebeským vtákom a polnej zveri (17:44). Dávid sa nedal zastrašiť. Odpovedal mu: Ideš proti mne s mečom, s kópiou a so štítom, ale ja idem k tebe v mene Hospodina Zástupov v mene Boha vojsk Izraelových, ktorému si sa rúhal.
Ísť oproti obrovi a s ním zápasiť bez akejkoľvek zručnosti na prvý pohľad bolo nezmyslom. Takto celú vec hodnotí duša, rozum. Dávid nie je odborníkom, neni ani vojak, ale pastier. Avšak Dávid nejde prirodzenou cestou, ale v mene Hospodina. Túto odvahu môže mať len ten, kto nad Božím slovom neprestajne nahlas medituje. Dávid, ako vieme, nielenže poznal Božie slovo, ale ho aj nahlas hovoril a nahlas spieval. Poznáme to z jeho žalmov, ktoré sa nám zachovali. Božie slovo sa dostalo do jeho vnútorného bytia. Preto sa nebál a bol slobodný od strachu, napriek tomu, že ísť proti obrovi prirodzenou cestou nebolo možné vyhrať. Ísť proti obrovi by to bola samovražda. Ale on nehovoril porážku (defeat), ale hovoril víťazstvo. Dneská ťa vydá Hospodin do mojej ruky… (46). Dávid sa blížil ku Goliášovi. Len čo sa dostatočne priblížil, vybral si z kapsy kmeň a prakom ho hodil do Goliášovej hlavy. Úder bol tak silný, že zaviazol do Goliášovho čela. Goliáš sa zapotácal a spadol. Dávid zabil Goliáša, jeho vlastným mečom. Keď to videli Filištíni, že zomrel, zutekali.
Dávid premohol Goliáša nie prirodzenou zbraňou, ale nadprirodzenou, celkom odlišnou od konvenčného súboja.
Tu vidíme výsledok nebátia sa a odvahu Dávida v boji proti Filištínom a ich obrovi Goliášovi. Pre Hospodina nič nie je nemožné, keď ideme vo viere proti akémukoľvek nepriateľovi. Nepriateľ straší, ale je nutné nebáť sa. Túto slobodu od strachu je možné dostať jedine meditovaním nahlas v Božom slove.
TÍ, KTORÍ SA NEBÁLI
Poznáme dve skupiny kresťanov: Ktorí sa boja a ktorí sa neboja. Tí, ktorí sa boja, sa stali nábožní a tí, ktorí sa neboja sa stali veriaci – ľuďmi viery.
Hospodin mal rozhovor s Mojžišom. Povedal mu: Pošli mužov, aby preskúmali Kananejskú zem, ktorú ja dám synom Izraelovým. Vyšlite jedného muža z každého pokolenia… (4.Mojž.13:3).
Mojžiš vyslal vyzvedačov – prieskumníkov, aby sa dozvedeli o tej zeme, do ktorej pôjdu.
Boh mohol Mojžišovi uzkázať zem vo videní, ale to neurobil. Chcel, aby zástupci kmeňov, pokolení na vlastné oči videli zem.
Poslal ich dvanásť, jedného z každého pokolenia.
Prikázal im, aby preskúmali zem. Aby sa dozvedeli, akí tam žijú ľudia, či sú silní, alebo slabí, či je ich mnoho, alebo málo. Aká je zem, úrodná, alebo neúrodná. Mali si všímať všetko a priniesť nazpäť správu. Kázal im, aby priniesli z ovocia zeme, lebo bol čas dozrievanie prvého hrozna.
A tak išli a prešli a preskúmali zem. Hrozno bolo tak veľké, že jeden strapec museli niesť dvaja. Vzali a priniesli z granátových jabĺk a tiež fiky.
Po štyridsiatych dňoch sa vrátili, prišli nazpäť k Mojžišovi a k ľudu na púšti a ukázali im ovocie zeme. Povedali, že je to pravda, že zem oplýva mliekom a medom. Je to prosperujúca krajina. Lenže je to silný ľud, ktorý býva v zemi a mestá sú opevnené, veľmi veľké a videli sme tam aj deti Enakove, deti obrov.
Tieto slová strachu a obav prinieslo desať z dvanástych vyzvedačov, ktorých Mojžiš poslal na priezkum.
Tento strach priviedol ľud na okraj zbury proti Mojžišovi.
A pustili zlú povesť o zemi, ktorú preskúmali, medzi synov Izraelovych povediac: Zem, ktorú sme prešli nato, aby sme ju preskúmali, je zem, ktorá žerie svojich obyvateľov. A všetok ľud, ktorý sme videli v nej, sú mužovia vysokej postavy.
Videli sme tam aj obrov, synov Enakových, z obrov, takže sa nám videlo, že sme proti nim ako kobylky a takými sme sa aj my im videli. (4. Mojž. 13:33-34).
Desiati členovia výpravy priniesli zlú povesť. Prvá vec bola tá, že operovali na zraku, na zmysľoch. Slovo, “videli sme v zemi, sú mužovia vysokej postavy”, je dôležité.
Kto chodí podľa videnia, nechodí podľa viery (II. Kor.57). Mojžiš neposlal vyzvedačov na to, aby dostali strach a poľakali ľud, ale aby vedeli, ako premôcť nepriateľov. Strach nikdy nič nevyhrá.
Videli obrov a samých seba, ako kobylky v tráve.
Smutná vec je tá, že tých, ktorí sa báli, bola väčšina. Desiati proti dvom. Nielenže boli vo väčšine, ale nakazili celú Izraelskú obec. Strach je ako epidémia. Strach je propaganda. Ohromne sa šíri.
Druhá vec je, že miesto, aby oznámili situáciu samému Mojžišovi o Kananejskej zemi, rozprávali o tom celému ľudu. Niet divu, že sa ľud začal báť a dokonca sa búril.
Nie je zriedkavé, keď niekto má proti niekomu niečo, ide to rozprávať najprv druhým a nie tomu s kým majú nevyriešený spor.
Už sme si na inom mieste povedali, že ak niekto chce prekonať strach musí prestať o ňom hovoriť. Lebo povedaním hovorí nie len iným, ale aj sebe. Počuje v presvedčení, skoro už vo “viere”, rozsieva do svojho ducha strach, ktorý vytlačí z vnútra vieru. Potom sa tento strach rozmnožuje a rastie ako snehová guľa.
Ľud začal reptať: Prečo ich vraj Mojžiš vzal z Egypta, veď radšej mohli tam zomrieť, ako tu na púšti. Chceli sa vrátiť do Egypta.
Dvaja z dvanástych boli Jozua a Kalef. A vraveli: Zem, ktorú sme prešli, aby sme ju preskúmali, je veľmi, veľmi dobrá zem. Keď sa budeme ľúbiť Hospodinovi, vovedie nás do tej zeme a dá nám ju, zem, ktorá tečie mliekom a mädom. Len proti Hospodinovi sa nebúrte a vy sa nebojte ľudu tej zeme, lebo sú naším chlebom; odišla od nich ochrana, ale s nami je Hospodin. Nebojte sa ich! (4.Mojž. 14:7-9).
Vidíme menšinu odvážnych, ktorí neoperovali na videní a strachu, ale na viere. Neskôr môžeme vidieť, že len títo dvaja sa dostali do zasľúbenej zeme. Ostatní zomreli na púšti.
Musíme si tu uvedomiť, že zasľúbená zem je zem a nie zasľúbené nebo. Je to zem víťazstva a zem prosperity. Je to dobrá ilustrácia pre nás.
Nebojte sa! povedali. Prečo sa máme báť, keď máme Hospodina, veľkého Boha? Keď sa budeme (vierou) páčiť Hospodinovi vydá nám túto zem. Bez viery sa nikto nemôže páčiť Bohu. Tak nám oznamuje veľký apoštol Pavel.
Mnohí veriaci zomierajú na púšti, zatím čo iní sa už dostali do zasľúbenej zeme. Mnohí stále reptajú proti ním, ale reptajúci sú už na smrtelnej posteli. Nič nedosiahli, okrem biedy. Duchovnej biedy, žijúci stále v strachu.
Je nutné, aby sme hovorili pozitívne slovo: Nebojím sa! Toto vytlačí negatívne: Tam sú obrovia zeme a my sme maličky proti ním.
Strach je najväčším nepriateľovm viery. Nebojme sa! Len tí sa dostanú do zasľúbenej zeme, ktorý majú vieru a ktorí sa neboja.
Všimli ste si, že ľudia (včítane veriacich) v dnešnej dobe neboli uzdravení len preto, lebo nikdy o tom nepočuli zvestovať Slovo? Nikdy nebolo hovorene zdravie a učenie o uzdraveniach. Vždy len choroby, vždy len zlyhania a v strachu varovanie: Daj si pozor bratku, aby si neodpadol. Daj si pozor, lebo zhrešíš. To je zvesť strachu. To je svetový systém. Sejba hriechu prinesie hriech. Hriech urobí ľudí chorých. Hriech ľudí môže zabiť. Lebo odplata za hriech je smrť. Hriech platí smrťou. Viera platí nie len peniazmi, ale aj životom. Kto má vieru, má dostatok. Kto verí v zdravie, má zdravie. Táto viera sa seje vyznávaním, hovorením Božieho (Kristovho) slova (Rim 10:17).
Mnohí neboli naplnení Svätým Duchom len preto, lebo nikdy o tom nepočuli zvestovať Slovo. Dokonca to prinášalo sváry.
Nie preto, že tieto dary vymizli v prvotnej cirkvi, ale preto, že sa o nich nezvestovalo. Prečo by mali vymiznúť v prvotnej cirkvi? Nieto o tom žiadneho záznamu, že vymizli. To by namalo veru ani žiadneho zmyslu, prečo by mali zmiznúť? Ako keby som povedal: Spasenie človeka bolo len pre prvotnú cirkev a nemal by som k tomu žiadny podklad, ani záznam v Biblii. Iste by si sa podivil nad takým prehlásením.
Nezvestujeme problémy
V zhromaťdeniach sa zvestovali problémy. Analyzovali sa zlyhania. To sa zvestovalo. Potom prišiel z problémov strach. Všetko, čo sa hlása negatívne, prinesie negatívny úrodu. Preto sa usídlil v kresťanoch strach. Strach vyplnil prázdnotu, vakuum, kde mal byť Svätý Duch a Božie slovo. Duchovných kresťanov vymenilo duševné kresťanstvo, náboženstvo operujuce na duši a nie na duchu.
Slovo Božie je material a Svätý Duch je staviteľ veľkej stavby viery v nás.
Meditovanie nad problémami vždycky produkovalo strach. Slovo vždy prinášalo vieru.
Strach je meditovanie nad nezdarmi. Strach je meditovanie nad Satanovou lžou, tak ako meditovanie v Božom slove prináša vieru. Musíme si uvedomiť, že kresťanská meditácia nad Slovom, na rozdieľ od pohanskej meditácii je meditovanie nahlas, aby sme sa počuli. Nahlas meditovanie prináša Slovo do ducha, na druhej strane mlčanlivé meditovanie zostáva len v duši (v hlave).
Satan operuje strachom. Na druhej strane Boh je závislý na našej viere, aby mohol cez ňu konať pre naše dobro.
Strach je ako tma. Viera je svetlo. Kde príde viera, strach musí utekať.
Čo kážu vaší kazatelia, to ste. Možno problémy nazývajú realitou, kresťanským realizmom. Nech to pokrstili akokoľvek, problémy nie sú našími problémami, lebo tie nie sú pravdou a nie sú skutočné. To sú len plody strachu. Nie sú z viery. Všetky veci okolo nás podliehaju zmene. Preto problémy, ktoré nás obklopovali, už nie sú dávno skutočnosťou. Ak niektoré jestvujú, tak tiež podliehajú zmene. Zapamätujme si to.
Poznanie pravdy vyslobodí!
Čo nie je pravda, to nevyslobodzuje. Pravda vyslobodzuje (Ján 8:31-32). Keď je Slovo pravda, Slovo vyslobodzuje. Strach nie je pravda, lebo prináša zajatie. Preto zostávame v Slove, aby sme tú pravdu poznali.
Pán Ježiš nám nehovorí, kto má pravu bude vyslobodený. Môžeš mať neustále v ruke Bibliu, čo je Božia pravda, ale ak ju nepoznáš, nenájdeš túto pravdu a nebudeš ju užívať, preto nebudeš vyslobodený.
Ľudia majú Bibliu na hrudi a s ňou zomierajú. To nie je poznanie pravdy. Ide nám o vedomosť pravdy a jej užívanie.
Celá vec je tá, že len pozitívne Božie slovo môže vyslobodiť. Citovanie “Všetci zhrešili a stratitli Božiu slávu” ťa milý kresťan nevyslobodí z choroby. To je len informačná zpráva. “Satan obchádzajúc, ako lev revúci, hľadajúci koho by zožral” ťa nevyslobodí z finančnej ťažkosti, alebo nezamestnanosti. Ježiš ma uzdravil svojími sinavicami pomiešané s vierou, uzdraví. Boh nás zásobuje všetkymi potrebami, podla svojho bohatstva, nás vyslobodí. “Žiadna zbraň namierená proti nám neprospeje”, nás vyslobodí. Toto musíme nie len poznať, ale aj užívať a nad tým nahlas meditovať, veriť a ústami vyznávať. Rozdieľ medzi pravdou a skutočnosťouje ten, že pravda nás vyslobodí.
Hovoríme o pozitívnom Slove. Jeho sinavicami sme boli uzdravení. To je pravda. Lebo je to Božie slovo. Ak povieš, mám rakovinu, to nie je pravda, ale skutočnosť. Je založená na slove lekára a cítenia bolesti. Chodíme nie podľa cítenia, ale podľa Slova. Božie slovo o nás hovorí, že sme boli uzdravení Jeho sinavicami. Čo je dôležité je to, že musíme s Božím slovom súhlasiť.
Tym netvrdim, že keď niekto urobil diagnózu rakoviny, že tam nejestvujú abnormálne rakovinové bunky. Tým nič takého netvrdím. Hovorím len to, že podľa Božieho slova tieto bunky nemajú právo byť v tvojom tele.
Zvestovaním: “aký je svet zlý” okráda tvojho ducha o zvestovanie svetu spasenie. Suhlasíš s tým, že je svet zlý (aj keď je to skutočnosť), súhlasíš a zapečatíš vierou svet do nemožnosti spasenia. Potom sa sveta bojíš. Bojíš sa o to, ako prijmu tvoju zvesť o Ježišovi, keď sú takí zlí. Okrádaš seba o odvahu.
Ak takto zvestuje tvoj pastor, nekritizuj ho, ale sa za neho začni modliť. Modli sa za výsledok, nie za jeho problém.
Modli sa takto: Pane, ďakujem ti, že môj pastor je víťazný a sa mení na pozitívneho pastora.
Snád sa ma opýtaš. A či brat Uhri, chodíš stále bez strachu? Nikdy na teba nepríde strach? Nepríde. Nepríde, lebo mu nedovolím na mňa prísť.
Som slobodný od strachu mnohé roky.
Občas Satan príde so strachom. Je to velice zriedka. Ale ja ho dovnútra nepustím. Raz som ho pustil dnu, ani neviem ako sa to stalo. Začal som mať starosti s ľuďmi, ktorí sú ignorantami Slova. Platil som za to. Ráno o 4 hodine som sa zobudil v bolestiach žalúdka. Bolel ma žalúdok za dva dni.
Čo som robil? Povedal som: Pane už som nebol chorý za 12 rokov (pri písani týchto riadkov). Za 12 rokov uzdravenia prichádzali za uzdraveniami, na mňa a iných a ani som vtedy nevedel toľko o Božom kráľovstve, ako viem teraz. Hneď som dostal odpoveď. Vtedy, keď som chodil v uzdraveniach, som stále hovoril o uzdraveniach. Neprestajne som hovoril nahlas každému, koho som stretol. Hovoril som preto, lebo to bolo pre mňa samého úžasné. Zažil som zázraky, ktoré som nikdy predtým nezažil.
Raz som mal aj inú príhodu. Bol som pobúrený s jednou sestrou ohľadne zákona. Ona priniesla desatoro namiesto Ježiša.
Prekonal som to tak, že keď som začal zhromaždenie, urobil som verejne pokánie. Aj keď nemáme ceremoniu umývanie nôh, tak som vzal s plačom vodu a umyl som jej verejne nohy. Ospravedlnil som sa jej, že som o nej nezmýšlal dobre. To malo ohromnú odozvu, ale hlavne v mojom srdci.
Dôležitejšie čomu veríme, čo počujeme, čo myslíme, ale najdôležitejšie je to, čo vyznávame. Lebo “mikrofóny” – naše uši sú najbližšie k naším ústam. Veľa som strávil času písaním, ale to nie je ešte vyznávajúca práca, ale mlčiaca práca. Ale aj tú musí niekto robiť. Mlčiaca práca je žiadna práca, čo sa týka aspektu viery. Duchovný svet je postavený na slove a pracuje nie na myslení, ani skutkoch, ale na vyznávani nahlas Božieho slova. Je to úžasná sloboda, byť bez moci strachu. Chvála Pánovi! Pán ma naučil, že sa musím stať hlasným a nie mlčiacim svedkom svojmu telu.
Povieš: Ale, ty žiješ v prostredí, kde ti nič nechýba.
Ak nemáš Slovo, bude ti chýbať všetko.
Ak je Hospodin tvoj Pastier, nebudeš mať nikdy nedostatku (Žalm 23). Už či je to hmotný statok, alebo statok slobody.
Vieš, že môžeš byť úplne slobodný od moci hriecha? Od moci nenávisti, závisti a žiarlivosti? Môžeš byť slobodný od povyšovania sa a pýchy. Môžeš byť slobodný od domýšľania si, ohovárania. Môžeš byť slobodný od namyšľania si, že už všetko vieš. To je začiatok víťazstva.
Tak je možno byť slobodný aj zo strachu.
Možno si nikdy nestál na pôde Slova.
Dnes máš možnosť postaviť sa na ňu. Vykroč. Rozhodni sa. To je vôbec nie ťažko rozhodnúť sa postaviť sa a stať na Božom slove. Povedz Pánovi: Pane činím pokánie a ľutujem z ignorovania Božieho slova. Uvidíte ako je to jednoduché.
Naučte sa niekoľko pozitívnych veršov a opakujte ich nahlas.
Keď sme prijali Svätého Ducha, prijali sme nové zjavenia.
Prva fáza učenia bola, že sme poznali, že počutím prichádza viera. Tak sme si obstarali kazetové pásky a stále sme ich počúvali.
Neskôr nás Pán začal učiť inak. Bol to vyšší stupeň učenia. Učil nás, že viera prichádza efektívnejšie, keď Božie slovo sami vlastnými ústami opakujeme nahlas. To nazývame meditovaním. Nie mlčaním a myslením. Biblická meditácia je tá, že hovoríme hlasne, alebo polohlasne, aby sme sa sami seba počuli. Aj ten, kto je hluchý, môže počuť sám seba vnútorným sluchom.
Začnime sa modliť pozitívne modlitby nahlas!
Keby kazatelia hlásali požehnanie zákona, ktoré je pozitívne, tak by žili vysoký vek, boli zdraví a žili v dostatku. Dokonca aj viac, žili by v prebytku, aby mohli aj iným dávať. Lebo to, čo kážu ide aj do ich ducha, kde sa slová premieňajú na vieru.
ŽIME V BOŽOM KRÁĽOVSTVE DNES
Boh chce, aby sme vedeli ako žiť v Božom kráľovstve teraz. Keď budeme vedieť ako chodiť vo viere teraz, na zemi, budeme vedieť ako chodiť v Božom kralovstve v nebi a potom zase na zemi. Preto sa Pán nenamáhal učiť o nebi, ale ako tu žiť na zemi. Nežime v minulosti, aj keď skúsenosti sú dobré a aj keď minulosť bola slávna. Keď žiješ a zamkneš sa do krásnej minulosti a na nej staviaš, Boh Ti nemôže dať väčšiu skúsenosť. Preto každá tradícia je nebezpečná. Nerob z minulých zkúseností doktríny, lebo tie sú brzdou krásnej budúcnosti.
Na druhej strane nežime vo vysnívanom nebi. Lebo to prináša rezignáciu žiť na zemi. Mnohí radšej chcú zomrieť a ísť k Pánovi, lebo nevedia, ako žiť s problémami, ktoré majú. To je v skutočnosti strach z problémov. Mnohí dajú prednosť smrti, lebo sú lenívi cvičiť vieru.
Všimli sme si, že Pán Ježiš po zmŕtvychvstaní neučil nič iné, ako o Božom kráľovstve.
MOC SLOVA
Každý vie, že moc Slova je veľká. Často sa stáva, že niečo povieme a stane sa. Často sme prekvapení.
Občas mám sen. Niekto vo sne zomrel. Ale ja to nevyslovím, lebo nechcem, aby som to mojími slovami nevytvoril podmienky smrti. Dávam si pozor, čo poviem. Pán povedal: Vidzte, čo počujete (Mk. 4: 24). Inými slovami dajte si pozor, čo počujete. Tu sa jedná o to, čo počujeme, čo sami povieme.
Proroctvá a hovorenie majú slúžiť k tomu, nie aby sme boli slávni, ale aby sme budovali naších bratov. Tak nás učí Nová zmluva o proroctvách a duchovných ministerstvách.
Moc slova je veľká. Nielen slovom komunikujeme, ale slovo sa dostáva do nášho ducha a ovlivňuje naše bytie.
NAHLAS MEDITOVANIE V SLOVE
Jozua poznal, akú moc má slovo. Zaznamenal nám jednu veľkú múdrosť (zjavenie), ktorú sme v minulosti úplne minuli. Neuhne sa táto kniha zákona z tvojích úst, ale budeš nahlas meditovať o nej vodne i v noci, aby si ostríhal a činil všetko, podľa všetkého toho, čo je v nej napísané, lebo vtedy sa ti podarí tvoja cesta a vtedy budeš robiť múdre a rozumne (Joz. 1:8). Tento text Jozua poznal a praxoval. Dostal sa do zaľúbenej zeme. Tento text poznal a praxoval Dávid, Pán Ježiš a všetci víťazní Boží mužovia. Už ho aj my praxujeme. Božie slovo nahlas opakujeme, všetky víťazné verše ako aj verše požehnania. Bolo nám zjavené, že nám patria všetky zasľúbenia. Patrí nám spasenie, patrí nám nový rod, večný život. Patrí nám ovocie ducha. Patrí nám meno Ježiš. Patrí nám uzdravenie. Patrí nám prosperita a víťazstvo nad chudobou a nedostatkom. Patrí nám Svätý Duch a jeho dary. Patrí nám modlitebný jazyk. Patrí nám nebátie sa ničoho na svete. Sláva nášmu veľkému Bohu. Budeme víťaziť nad chorbami. Položí pod naše nohy posledného nepriateľa, smrť. Potom príde Pán Ježiš, aby si nás vzal na svadbu Baránkovu. Nech je oslavené Jeho meno.
SVEDECTVO DRUHÝM
Kto je slobodný od strachu, začne druhým efektívne svedčiť. Strach je brzdou evanjelizácie. Uvedomme si, že ľudia sú hladní počuť o Ježišovi. To sme v minulosti ani nevedeli.
Počúvali sme nesprávne Satanovo klamstvo, že ľudia nechcú počuť Božie slovo.
Povedzme, že si sa rozhodol svedčiť o Pánu Ježišovi. Prestal si sa zaoberať otázkou ako svedčiť životom. Rozhodol si sa pre Slovo a dať Slovu slávu a nie sebe.
Príde nepriateľ a začne ťa strašiť. Bude používať Božie slovo. Asi takto: Budete prenasledovaní pre moje meno.
Budú vás predvolávať na najvyššie súdy… Vidíte Satan manipuluje strachom, aj prekrúteným Božím slovom. Najprv ho prekrúti a potom straší. Ak sa nedáš strašiť, vyhráš. Buď múdry a povedz mu, že to na teba neplatí. To bolo povedané dvanástym učeníkom, keď ich poslal po dvoch svedčiť (Mat. 10. kap). Nikdy nesúhlasme so Satanovým lhaním a nesprávnou aplikáciou Božieho slova. Učme sa Slovo správne rozumieť. Veríme pozitívnemu Božiemu slovu. Pozitívne Božie slovo aplikujeme a z negatívneho sa len učíme. Niekedy počujeme v televízii: kresťania budú prenasledovaní. Milióny poslucháčov s tým súhlasí a povie: amen. Boh nemôže nič iného, ako splniť náš súhlas. Keď dvaja alebo traja súhlasia stane sa (Mat.18:18-19). Tak dáme Satanovi lisenciu – povolenie, dáme mu sami muníciu, aby nás prenasledovali a aby nás Sata porazil.
Božie slovo povie: Neboj sa! a preto sa nebojíme. Nikde v Biblii nie je napísane, aby sme sa báli, už či je to zlyhania, alebo neúspechu.
Snád povieš: A či nás pre Pána neprenasledujú?
Odpoveď: Samozrejme prenasledujú. Ale všimli ste si, že ste to stále počuli z kazatelieň kázať? Že to stále hovorili a siali? Čo kázali, to sme mali. Čo sme počuli tomu sme aj verili.
Kázali: V posledných dobách budú vás prenasledovať, ťahat na súdy a povedú vás do synagog… Všetcia ste to prijali ako pravdu pre vás. Kývali ste hlavami a povedali: Amen, to je pravda! Dnes sa vám plní Slovo. Nemôžete si sťažovať. Čokolvek by človek sial, bude aj žať. To je zákon. Slovo je pravda, Slovo sa plní. Ste si istí, či to Pán hovoril neznovuzrodeným učeníkom, alebo neznovuzrodením kresťanom, alebo židom, ktorí v tribulačnej dobe neprijali znamenie šelmy, po tom čo nastalo vytrhnutie znovuzrodených? Alebo to Pán hovoril tým, ktorí žili v dobe zničenia Jeruzalemského chrámu v 70 rokoch nášho letopočtu? Pozrite sa do Biblie lepšie.
Splnilo sa Slovo aj pre Vás, lebo ste v množstve s tým prehlásením súhlasili. Bola to pravda, že to Ježiš povedal, ale bola to aplikácia na nesprávych ľudí a iný čas. To je pravda aj pre tých, ktorí neveria a z veriacich sa stati len nábožní, bojazliví.
Na niektorých sa vyplní proroctvo, na niektorých nie. Rozumiete? Čokoľvek budeme siať, to budeme aj žať.
Dajme si opačný príklad. Pán predpovedal aj niečo iné.
Uverivších (alebo veriacich) budú nasledovať tieto znamenia: Budú vyháňať démonov, hovoriť neznámymi jazykmi, budú klásť ruky na chorých a chorí budú uzdravení (Mk:16). Sme veriaci, alebo bojazliví?
To je pozitívne Slovo, ktoré máme aplikovať a nie sa len učiť.
Na niektorých sa to plní, na niektorých nie.
Je mnoho uverivších, ktorí prestali byť veriacimi len preto, že tomu neveria, čo píše Slovo.
Pozitívne a negatívne proroctvo pre všetkých neplatí, ako to jasne vidíme. Negatívni si vyberajú negatívne a pozitívni pozitívne. Do ktorej skupiny patríme?
Pán Ježiš povedal, že niektorí odpadnú. To ešte neznamená, že to musiš byť ty, len preto, že to povedal Pán Ježiš.
STRACH A OPATRNOSŤ
Nábožný človek premenoval strach za opatrnosť. Strach a opatrnosť sú dve rozdielne veci. Mnohí sa strachujú a volajú to opatrnosťou. Buďte opatrní ako hadi… citujúc Božie slovo. Opatrnosť chráni, ale strach zabíja. Mnohí hlásali viac strach ako vieru.
Strach nie je prirodzenou vecou nového stvorenia.
Život v strachu je nepríjemný zivot. Je to mízerný život. Sám som ho zažil. Vtedy mnohí kresťania chcú radšej pre Pána zomrieť, ako pre Neho žiť. Pán od nás nežiada martýrstvo, smrť, ale žiada od nás výkonnú službu. Chce, aby sme pre neho žili a nie pre neho zomierali. On už za nás zomrel, aby sme my žili. Veď On nás v nebi ani nepotrebuje. Preto stvoril pre nás našu zem, ktorá nám patrí. Nepatrí Satanovi a preto ho musíme odtiaľto vyhnať a to trvale.
Vieme, Satan nie je všemohúci a podlieha určitým zákonom. Je ním podriadený a nimi kontrolovaný. Ak užívame tieto zákony, je bezmocný. Užívame autoritu na zemi, ktorá nám bola vydobytá Pánom Ježišom. Používame Slovo viery, súhlasu jednoty. Používame Božiu zbraň viery a vtedy musí utekať. Najviac, čoho sa boji je slovo viery. Preto sa snaží klamať a nám vziať Slovo, aby nás odzbrojil.
Strach z hriechu je tiež hriech. Strach z odpadnutia prinesie odpadnutie. Všetko, čo je strach je nie z Boha. Všetko, čo nie je z Boha je hriech. Všetko, čo nie je z viery je hriech.
Nábožensto je charakterizované tým, že operuje na strachu. Ním ľudí kontroluje. Pre náboženstvo strach je ako benzín pre motorové vozidlo. Náboženstvo plodí strach. Viera však plodí výsledky. Viera plodí a množí veriacich. Preto náboženstvo a veriaci nejdú dokopy. Pán Ježiš bol veriaci a nie nábožný. Náboženstvo ho prenasledovalo. Ale ho neprekonalo.
Niektorí kážu strach a potom sa divia, že ľudia odpadnú, unavením sa . Kazatelia budujú svoje kázanie na skúsennosti. Povedia: Brat, daj si pozor, aby si nepadol. Takto sejú do sféry ducha pád. Božie slovo hovorí, že sme nové stvorenie a On nás nikdy neopustí. Preto kazatelia majú siať pozitívnu sejbu a vysledky a nie zlyhania a pád. Satan nie je silnejší ako Boh. Boh je väčši v nás, ako ten, ktorý je vo svete.
Prestaňme byť problémami a hriechom orientovaní. Prestňame byť negatívni.
Brat a sestra, rozhodni sa stať človekom viery.
Niekto povedal: Kto sa bojí myslieť, hreší. Iný s tým nesúhlasil a povedal: Kto sa bojí veriť je hriech. Avšak v skutočnosti strach z čohokoľvek je hriech. Strach nie je z viery a čokoľvek, čo nie je z viery je hriech.
AKO ČELIŤ STRACHU
Prv, ako príde skutočný strach a dozvedieš sa zlú zprávu, všimni si, že más niekoľko sekúnd na rozhodnutie. Asi tridsať sekúnd. Vypadá to, ako by to bolo len dve-tri, ale skutočne je to viac.
Táto doba latencie je na rozhodovanie. Rozhodneme sa či sa budeme báť, alebo nie.
Rozhodnutie je veľmi nutné.
Povedzme počujú plakať dieťa. Nevidia, ale len počujú a nevidia čo sa stalo. Dieťa plače. Začne na nich prichádzať po chvíli strach. V hlavách sa začnú rodiť myšlienky a predstavy. Predstavujú si, čo sa všetko mohlo stať. Je dieťa poranené? Krváca? Dúfam, že ho neuštipol had, povedia. Všetko možné prinesie do ich hlavy strach.
Tento strach prípadne nezmení skutočnosť teraz. Možno sa nič vážneho nestalo. Ale je siatbou budúcnosti, podľa princípu sejby a žatvy.
V tom čase latencie, v čase rozhodovania, sa definitívne rozhodneme, že sa nebudeme báť!
Uvidíme, pracuje to dobre a dokonale. Nebudem sa báť! Cvičím sa v tom, citujem Slovo – nebudem sa báž zlého, lebo Ty so mňou si! (Žalm 23:4). Zvolíme si pozitívne Slovo na citovanie.
Žiadna zbraň proti mne namierená neprospeje (Iz. 54:17) je druhé dobré Slovo na citovanie a vyznavanie.
Jeho sinavicami sme boli uzdravení (I. Peter. 2:24).
Nebojím sa, Ty si môj pancier, moja ochrana (Gen 15:1).
Nepriatelia prídu jednou stranou a rozletia sa siedmimy.
Keď budeme hovoriť (meditovať) nahlas Božie slovo, stane sa časťou nás. Stane sa naším vlastným. To príde do našej “kostnej drene”, prirodzenosti, do nášho ducha, vnútorného bytia. Zabuduje sa do nás. Odtiaľ ho nikto nebude môcť ukradnúť. Zmieša sa s nami ako železobetón. Božie slovo sa v nás zocelí a nikto ho nebude môcť premôcť.
Tak isto len Slovo Božie penetruje do duchovného sveta a stane sa efektívnym a bude účinkovať v nás.
Božie slovo v nás nemôže byť porazené. Božie slovo nikdy nebolo a nebude porazené. Božie slovo nikdy v histórii nebolo zničené. Keď je v nás Slovo, nebudeme nikdy porazení. Božie slovo je večné a tak aj my sme veční. Božie slovo je zdravé, aj my sme zdraví.
Predstavme si oblek. Oblek ľahko zhorí, keď príde do kontaktu s ohňom. Ale keď vezmeme oblek a presiakneme ho azbestom, nehorľavou chemikáliou, oblek sa stane ohňom nezničiteľný. Stane sa ohňovdorný. Takýto oblek použivajú hasiči.
Nechajte si presiaknuť vašu dušu a telo nezničitelným Božím slovom.
Môžete si vybrať verše, ktoré sú pre vás vhodné.
Pre zopakovanie: Strachom nikto nemôže zvíťaziť, lebo strach zničí vieru a bez viery niet víťazstva.
1. Urobme kvalitné rozhodnutie, že sa nebudeme báť.
2. Citujme Božie slovo. Citujme pozitívne Slovo.
Božie slovo sa stane víťaznou silou v našom vnútri. Božie slovo uvolní vieru a v srdci vymení miesto. Zaplní nás úplne, že už nebude miesta pre nič iného, len Božie slovo. Nebude tam ani stopy strachu. Strach nebude mať miesta, aby sa v nás zakorenil. Pán Ježiš raz povedal: Ide nepriateľ, ale nemá nič na mne. To platí pre každého, tak pre Pána, ako aj pre nás. Satanovi nemusíme dať žiadnu možnosť a príčinu k jeho výhode.
3. Hovorme Slovo nahlas. Tak, aby sme sa počuli. Nie v mysli, ale nahlas. Viera prichádza počutím Božieho slova. Keď ho svojími ústami vyslovíme, stane sa naším bytím, naším vlastným. Vtedy sa Slovo do nás zakorení. Staneme sa chodiacim slovom. To, čo hovoríme ústami, hovoríme z viery. Keď toto Slovo počujeme, padne do pôdy viery. Je to dobrá pôda. Prinesie stonásobnú úrodu.
4. Oslavujme a chválime Pána.
Satan sa necíti dobre v prítomnnosti chvál a oslavovania Pána Ježiša. Je však nutné, aby sme spievali piesne chvál, ktoré sú biblické a nie tie, ktoré sú nie. Pána vyvyšujeme, oslavujeme a velebíme. Varujme sa niektorým tradičným piesňam.
Niekto je v ťažkostiach a začne spievať pieseň ako: Kde si môj premilý Ježiši Kriste. To nie je Biblická prieseň. Lebo Božie slovo o nás hovorí, že Kristus je v nás. Nemôžeme spievať piesne v protirečení Božieho slova, ktoré hovorí, že On je v nás. Väčší je Ten, ktorý je v nás, ako ten, čo je vo svete (I.Jan 4:4). Ježiš je v nás a je väčsí ako Satan, ktorý je vo svete s jeho skutkami.
VIERA A LÁSKA
Viera a láska sú dva piliere, ako budovať stavbu víťazstva.
Lebo všetko, čo sa narodilo z Boha víťazí nad svetom a toto je to víťazstvo, ktoré zvíťazilo nad svetom – vaša viera (I. Ján 5:4).
Strach je zo sveta a viťazstvo nad svetom je tiež zničenie strachu. Tu nehovoríme o viere v Boha, ktorá pominie, len čo sa s Ním stretneme tvárou v tvár, ale o víťaziacej viere, ktorú stále potrebujeme vo víťazstve nad zhubným strachom a nad všetkým, čo ľudí sužuje, trápi a ničí.
Ľudia často čítujú: Láska, nádej a viera to troje, ale najväčšia je láska (I. Kor. 13). Toto bolo neporozumené. Jednalo sa o vieru v Boha a nie o všeobecnú vieru, ktorú potrebujeme zo dňa na deň k víťazstvu. Viera v Boha pominie, keď sa s ním stretneme tvárou v tvár, ale víťazná viera nepominie. Lebo bez viery sa nikdy nemôžeme páčiť Bohu.
V láske nieto bázni, ale dokonalá láska vyháňa bázeň. Bázeň prináša trápenie a ten, kto sa bojí, nie je dokonalý v láske (I. Jan 4:18).
Bez lásky prichádza bázeň, strach a všetko čo ničí. Buď zničí jednotu bratov a zároveň sa pokazí ovocie ducha, láska. Jednota Božieho ľudu je základná vec víťazstva v cirkvi, ako celok.
Láska-ovocie ducha prináša radosť v srdci a zdravie telu. Odpustenie nepríde bez lásky. Bez odpustenia modlitba nemôže byť vypočutá. Vieme, že neodpustenie žere všetko, čo príde do cesty. Podobne, ako hrdza, alebo pleseň.
Strach má pôvod v Satanovi. Biblia nás učí, že Satan verí a predsa sa trasie. Satan verí v Boha. Vie že Boh je, ale sa trasie. Viera v existenciu v Boha nie je spasitelná viera. Živá viera, ktorá verí vo vzkrieseného Pána Ježiša a akceptovanie vierou Jeho obeť spasí. Ale to je len polovica veci. Vierou vyznávame Ježiša Pánom nad sebou, svojím myslením a nad svojím konaním. On je Pán a nie viac my sami. Satan nemôže toto urobiť, lebo je programovaný – chce byť sám pánom. Preto je nutné, aby pri spasení sme urobili Ježiša naším Pánom a Kráľom. Aby On a nie naša myseľ a naše telo panovali.
DÔLEŽITÉ BODY
1. Aby sme boli slobodní od strachu, musíme sa najprv k tomu rozhodnúť. Urobme kvalitné rozhodnutie, že sa nikdy nebudeme báť.
2. V mene Pána Ježiša vierou vyžeňme strach.
3. Citujeme Božie slovo nahlas a tak budeme stáť slobodní zo strachu.
ZÁVER
Na záver si zopakujeme niektoré myšlienky:
Strach je duchovná negatívna sila. Je to duchovná moc.
Strach je opakom viery.
Je zpiatočka viery.
Strach je meditovanie na nad problémami. Je výsledkom meditovania nad Satanovou lžou.
Strach je neprijemný a ukrutný vládca.
Môžeme sa stať majstrami nad strachom.
Viera prekonáva svet a prekonáva strach.
Láska vyháňa bázeň.
Strach už viac nebude panovať nad vami, ak sa rozhodneme, nebáť sa.
Najprv rozoznáme strach. Potom sa ho zbavíme. Stávame sa permanentne slobodní od strachu. Chodenie v Božom slove nám to zaručuje.
ZNOVUZRODENIE
Ty, kto si ešte neprijal Pána Ježiša za svojho Pána a Spasiteľa, prijmi Ho. Ježiš Ťa miluje ako nikto na svete. Chce Ťa nesmierne požehnať.
Ježiš Kristus je jediná záchrana. Je Spasiteľ sveta a nieto nikoho iného, skrze koho by sme boli spasení.
Pán Ježiš zomrel namiesto Teba, zaplatil cenu, vylial svoju vlastnú krv a vykúpil Ťa z hriechu a každého zlorečenstva zákona. S otvorenou náručou na Teba čaká. Chce Ťa oslobodiť od všetkého, čo Ťa trápi a ťaží na duchu, duši a tele. Chce ti dať úplnú slobodu.
Vyznaj Ho svojimi ústami: Ježiš je Pán! a uver, že Ho Boh vzkriesil z mŕtvych, podľa Rimanov 10:9.
Vyznaj bahlas takto: Ďakujem Ti Bože, že ma miluješ a že si poslal svojho Syna Ježiša Krista na kríž, aby nikto, kto verí v Neho, nezahynul, ale mal večný život. Som stratený hriešnik, bez nádeje, unavený hriechom a nepokojom. Viem, že som bez Teba stratený, lebo odplata za hriech je smrť. Prijmi ma do svojej rodiny. Ježiš je Pán! Verím, že Ježiš bol vzkriesený z mŕtvych. Ďakujem Ti za spasenie.
Ked’ si to urobil, povedz to dvom – trom priateľom, že si prijal znovuzrodenie. Pán Ježiš povedal: Kto ma vyzná pred ľud’mi, toho ja vyznám pred Otcom, ktorý je v nebesiach (Mat.10:32).
Choď do zhromaždenia, kde zvestujú nekompromisné Božie slovo. Tam sa naučíš správne rozumieť Biblii, modliť sa a povedú Ťa k naplneniu Svätým Duchom. Budeš rásť a priášať ovocie ducha a budú Ťa nasledovať znamenia viery.
Napíš mi o tom. Budem sa za Teba modliť.
VU.
Koniec
Second printing August 23, 1991
Third revised edition January 2008
